Oleg Fintora vystavuje v priestoroch Galérie Statua ani nie s ročným odstupom a nie nové diela, ale ich komponenty v novom myšlienkovom a priestorovom kontexte. V rámci výtvarnej a zrejme i životnej filozofie minimalizmu pokračuje alebo skôr akceleruje v tendencii zjednodušovania a dosahovania maximálnych účinkov minimálnymi prostriedkami. Škálu výrazových prostriedkov zúžil na tie najnevyhnutnejšie, pracuje len s minimálnym tvaroslovím – s kruhom a štvorcom v obmieňajúcich sa vzájomných reláciách.
Dotvorenie priestoru či stien galérie maľbou, pridaným objektom alebo hmotou sa v rôznych obmenách v rôznych galériách vo svete i doma už objavilo. Avšak opačný prístup, t.j. zapojenie priestoru odobratím hmoty interiéru galérie a posunutím sa tak do Mínusu, je prípad autorsky oveľa individualizovanejší a skôr raritný. Mínus je inštalácia o negatíve a pozitíve v priestore. Kompozícia zoradených geometrických objektov, ohraničujúcich vlastnú tvarovú odozvu vo vyrezanom otvore v dlážke galérie. Obrazne a literárne povedané energetických čiernych dier, ponúkajúcich novú líniu priestorových vzťahov. Vrátane zdanlivého pohybu energie medzi zápornými a kladnými hodnotami, medzi univerzom pod a nad úrovňou dlážky. Dobrý príklad, ako prakticky a dôvtipne – zopakujem ešte raz – dosiahnuť minimálnymi prostriedkami a dávkou jemnej irónie maximálne účinky.
Dnešná prezentácia je potvrdením Fintorovho smerovania – autorsky kladného posunu do mínusu. Vyvíja sa kontinuálne v časovom slede od konštruktivizmu a geometrickej abstrakcie smerom k minimalizmu. Cestou stále vyššej formy abstrahovania, dematerializácie a zjednodušovania. Koncepčne potom prenesením výtvarného ťažiska z jednotlivých objektov, ktoré zostávajú anonymné, na ich usporiadanie a prepojenie v priestore. V súlade s komplexnou úspornosťou estetiky minimalizmu čím ďalej tým viac využíva alternatívne materiály. Zdá sa však, že súčasná tvorivá pozícia Olega Fintoru naznačuje posun ešte ďalej, istým nadradením idey v Mínuse až na rozhranie s konceptuálnou polohou. Je komunikatívne sofistikovanejšia, má v sebe stálu aktuálnosť, silný potenciál … ambíciu vyhľadávať a vypĺňať «diery» v zabehnutom systéme tvorby.
Xénia Lettrichová
Vernisáž 11. apríla 2013 o 18.00
Úvodné slovo: Xénia Lettrichová
Hudba: Slávo Krekovič – elektronika a Miroslav Tóth – alt saxofón
Fotografie © Ctibor Bachratý
Pálffyho palác – Galéria Statua, Zámocká 47, Bratislava
11. – 26. apríla 2013, utorok až piatok od 13.00 do 18.00 hod.
katalóg (pdf)
inštalácia
vernisaž